Teória

Hra je zdrojom neopakovateľnej radosti. Uplatňujú sa v nej všetky zložky duševného života: rozum, city, fantázia. Myslenie sa stáva zmiešaninou obrazotvornosti a reálnych faktov. Často vznikajú prekrásne modelové skutočnosti, originály, z ktorých sa nedajú robiť kópie. Pri hre sa nám môžu snívať najfarebnejšie sny, hra prináša radosť i smútok, pomáha nám poznávať samých seba, objavovať, spolupracovať, tvoriť ...

Hra je stará ako samo ľudstvo, to, čo tvorí jej podstatu sa nezmenilo. Hra je proces, v ktorom sa človek učí poznávať svet, rozumieť mu.

Hra je tak silným fenoménom, že svoju existenciu ochráni vlastnými prostriedkami a nájde si svojich hráčov nezávisle od ich veku.

Hra by mala spĺňať tieto podmienky:

• dostatočne príťažlivý námet,
• primerane ťažká úloha (individuálna alebo skupinová),
• jasné a premyslené pravidlá,
• múdra motivácia,
• významnú rolu zohráva aj prostredie a celková atmosféra.

Hra rozvíja individuálne zručnosti, schopnosti a vlastnosti, napr.: samostatnosť, zodpovednosť, komunikáciu, schopnosť diskutovať, pracovať v  tíme, takticky myslieť, učiť sa znášať porážky, rešpektovať súpera, ovplyvňovať psychickú odolnosť, sebavedomie a sebadôveru.

Ak zaradíme hru do výchovno-vzdelávacieho procesu, hovoríme už o didaktickej hre, ktorá má svoj cieľ, pravidlá, ktorá cvičí isté charakterové vlastnosti, schopnosti, zručnosti. Didaktické hry možno využívať pri vysvetľovaní, overovaní, upevňovaní učiva, ale aj na spestrenie vyučovania a motiváciu detí. Možno ich využiť aj v mimovyučovacom čase či rodinnom prostredí. Hra musí byť primeraná veku, musí zodpovedať úlohám výchovnej práce a tematickým celkom príslušného učiva.

Didaktická hra je priamo konštruovaná tak, aby hravou formou rozvíjala poznávacie funkcie.